Tieto pomôcky sa aplikujú do DC bez nutnosti priamej vizualizácie dutiny ústnej a supraglotického priestoru. Ich technické zavádzanie je relatívne jednoduché, avšak už patria medzi pokročilejšie spôsoby zabezpečenia DC. Zavádzanie supraglotických pomôcok vyžaduje dôslednejší a pravidelný tréning.

Na trhu sú dostupné rôzne varianty a typy laryngeálnych masiek. Odlišujú sa materiálom tvarom a prítomnosťou alebo neprítomnosťou nafukovacích manžiet a drenážnych otvorov na odvádzanie žalúdočného obsahu z pažeráka. V našich podmienkach prednemocničnej urgentnej medicíny sú najčastejšie využívané laryngeálne tubusy typ i-Gel. Ostatné typy masiek sa skôr používajú pri zabezpečení DC na operačných sáloch.

Laryngeálne masky majú špičku zavedenú do pažeráka, čím ho čiastočne obturujú a tým znižujú pravdepodobnosť aspirácie do DC.

Je možné ich napojiť na umelú pľúcnu ventiláciu a EtCO2 senzor.

Použitie týchto pomôcok je limitované hĺbkou bezvedomia. Pre toleranciu týchto pomôcok v supraglotickom priestore je potrebné hlboké bezvedomie- GCS 3b. Pri GCS viac ako 3b je potrebné pacienta sedovať a optimálne aj použiť myorelaxanciá.

Efektívne zaviesť laryngeálnu masku je možné aj po topickom znecitlivení pharyngu lidocain sprejom. 

V prípade povrchnej sedácie bez myorelaxácie, hrozí riziko provokácie dávivého reflexu, alebo laryngospazmu.

Veľkosť laryngeálnej masky sa volí podľa hmotnosti pacienta.

Rôzne typy laryngeálnych masiek, oranžovou šípkou je označená laryngeálna maska i-Gel. 

Maska i-Gel