Orotracheálna intubácia

Orotracheálna intubácia je pokročilá metóda zabezpečenia DC, ktorá vyžaduje pravidelný tréning, pravidelnú prax a znalosť postupov v prípade situácií „neviem intubovať, viem ventilovať“ a „neviem intubovať, neviem ventilovať“. Zároveň si intubácia často krát vyžaduje podanie intravenóznych anestetík v kombinácii s myorelaxanciami, ktorých používanie si taktiež vyžaduje prax a skúsenosti (najmä riešenie nežiadúcich účinkov použitých liekov). V prednemocničnej urgentnej medicíne je výskyt obtiažnej intubácie a komplikácií počas intubácie oveľa  vyšší v porovnaní s nemocničnými podmienkami. Preto je potrebné pri rozhodnutí intubovať, mať pripravené a natrénované náhradné plány v prípade, že intubácia zlyhá.

Pred intubáciou je vhodné realizovať preoxygenáciu ak to situácia umožňuje, následne rozhodnúť o tom, či je potrebná sedácia a myorelaxácia. V prípade, že je pacient areflexný (nemá prítomný kašľací, prehĺtací alebo zvracací reflex) je možné intubovať bez sedácie. Tu však je potrebné myslieť aj na možné podráždenie sympatiku alebo parasympatiku čo môže viesť k zmenám srdcovej frekvencie, krovného tlaku alebo intrakraniálneho tlaku.